- švihadlo má správnu dĺžku vtedy, keď dieťa dá nohy k sebe a postaví sa na jeho stred. Konce napätého švihadla by mali dosahovať k jeho ramenám.
- pri samotnom skákaní je však najdôležitejšia správna technika skákania – nehrbiť sa, telo držať vzpriamene. Najväčšou chybou je to, keď pohyb nevychádza z lakťov a zo zápästia, ale z ramien.
Nácvik skákania sme začali tzv. kolískou. Východiskovým postavením je uvoľnený postoj, nohy pri sebe, ruky sú pozdĺž tela, pokrčené v lakťoch. V prvej fáze je švihadlo pred telom a dieťa prenesie váhu na päty, zdvihne špičky od podlahy a premiestni popod ne švihadlo. Potom presunie váhu na špičky, zdvihne päty od podlahy a otáčavým pohybom vychádzajúcim z pokrčených lakťov a uvoľnených zápästí presunie švihadlo dozadu, za telo. Celý pohyb niekoľkokrát opakuje.
Po zvládnutí tohto základného pohybu sme postupne zrýchľovali a prešli do miernych znožných poskokov. Tí najzdatnejší, ktorí sa už so švihadlom dlhšie kamarátia, sa nebáli vyskúšať aj švihadlovú škôlku:
10x skok znožmo
9x striedavo - pravá vpredu
8x striedavo - ľavá vpredu
7x na pravej nohe
6x na ľavej nohe
5x dozadu znožmo
4x skrižmo vpred
3x "hojdačka" (pretiahnuť švihadlo pod chodidlami)
2x skrižmo vzad
No a na záver krúžku nemohla chýbať súťaž „O švihadlového rekordmana“. Súťažilo sa o to, kto dokáže urobiť najviac preskokov za 1 minútu. Víťazom našej triedy sa stala Tánička (76 preskokov), ktorá svoje prvenstvo i niekoľkokrát obhájila. Ďaleko za ňou nezaostával ani Borisko, ktorý stihol za 1 minútu preskočiť švihadlo presne 49-krát. Verím, že tí, ktorým sa dnes nedarilo, nebudú smutní a budú trénovať. K švihadlovým súťažiam sa totiž ešte určite vrátime.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára