ŠVIHADLOVÁ ŠKÔLKA

Niekto sa naučí skákať cez švihadlo už v škôlke, ale niekto sa s tým trápi ešte v škole. Aby sme sa nebáli hier a súťaží so švihadlom, rozhodli sme sa s ním viac skamarátiť. Pred samotným precvičovaním sme si však museli skontrolovať dĺžku švihadla a pripomenúť správnu techniku skákania:

-          švihadlo má správnu dĺžku vtedy, keď dieťa dá nohy k sebe a postaví sa na jeho stred. Konce napätého švihadla by mali dosahovať k jeho ramenám.

-          pri samotnom skákaní je však najdôležitejšia správna technika skákania – nehrbiť sa, telo držať vzpriamene. Najväčšou chybou je to, keď pohyb nevychádza z lakťov a zo zápästia, ale z ramien.

Nácvik skákania sme začali  tzv. kolískou. Východiskovým postavením je uvoľnený postoj, nohy pri sebe, ruky sú pozdĺž tela, pokrčené v lakťoch. V prvej fáze je švihadlo pred telom a dieťa prenesie váhu na päty, zdvihne špičky od podlahy a premiestni popod ne švihadlo. Potom presunie váhu na špičky, zdvihne päty od podlahy a otáčavým pohybom vychádzajúcim z pokrčených lakťov a uvoľnených zápästí presunie švihadlo dozadu, za telo. Celý pohyb niekoľkokrát opakuje.

Po zvládnutí tohto základného pohybu sme postupne zrýchľovali a prešli do miernych znožných poskokov. Tí najzdatnejší, ktorí sa už so švihadlom dlhšie kamarátia, sa nebáli vyskúšať aj švihadlovú škôlku:

10x skok znožmo

9x striedavo - pravá vpredu

8x striedavo - ľavá vpredu

7x na pravej nohe

6x na ľavej nohe

5x dozadu znožmo

4x skrižmo vpred

3x "hojdačka" (pretiahnuť švihadlo pod chodidlami)

2x skrižmo vzad

1x "vajíčko"

No a na záver krúžku nemohla chýbať súťaž „O švihadlového rekordmana“. Súťažilo sa o to, kto dokáže urobiť najviac preskokov za 1 minútu. Víťazom našej triedy sa stala Tánička (76 preskokov), ktorá svoje prvenstvo i niekoľkokrát obhájila. Ďaleko za ňou nezaostával ani Borisko, ktorý stihol za 1 minútu preskočiť švihadlo presne 49-krát. Verím, že tí, ktorým sa dnes nedarilo, nebudú smutní a budú trénovať. K švihadlovým súťažiam sa totiž ešte určite vrátime.

BEZPEČNÝ OHŇOSTROJ

Námet na ďalší pokus nám opäť poskytol Čestíkov "Cestovný nápadník". Zapáčil sa nám hneď, ako sme si pozreli fotografie z tvorivého pokusohrania našich českých kamarátov. Najdôležitejšou surovinou na výrobu tohto ohňostroja je však potravinárske farbivo, ktoré sa nám dlhšiu dobu nedarilo zohnať. Blíži sa totiž Veľká noc a mnohí ho kupujú nielen na prifarbenie koláčov, ale i vajíčok. Nakoniec sme však pozháňali  všetko potrebné a pustili sa do objavovania.
Pomôcky: potravinárske farbivo, rastlinný olej, tégliky z jogurtov, priehľadná nádoba ( 5 l zaváraninový pohár, akvárium), voda, lyžičky, biely papier, lepiaca páska
Postup:
1. Naplnili sme nádobu vodou a dali sme za ňu biely list papiera, ktorý sme prichytili lepiacou páskou.
2. V malom množstve vody (1 - 2 lyžice) sme rozmiešali  trochu práškovej potravinárskej farby.
3. Do malých téglikov sme naliali po troške oleja a primiešali sme do nich rozpustenú potravinársku farbu.
4. Do pripravenej nádoby s vodou sme za pomoci lyžičiek opatrne naliali olej s farbivom.
5. A potom sme už len sledovali ohromujúcu hru farieb.

 
Keďže každý skutočný ohňostroj sprevádza nielen nádherné svetelné divadlo, ale aj ohlušujúci rachot, pridružili sme si k nášmu pokusu ešte jeden. Bola ním výroba "práskačky", ktorá nám nahradila zvukový efekt, ktorý pri našom ohňostroji chýbal.
Pomôcky: dva papiere A4, lepiaca páska, nožnice
Postup:
1. Dlhšiu stranu papiera sme ohli po šírke (asi 2,5 cm) a pokračovali sme v prekladaní dovtedy, kým nám z papiera nezostal úzky pásik. V strede sme ho prelepili kúskom lepiacej pásky, aby sa nám neroztváral. To isté sme urobili aj s druhým hárkom papiera.
2. Oba vzniknuté pásy sme na jednej strane k sebe prilepili lepiacou páskou. Preložili sme ich, uchopili na koncoch a zatiahli. Prudkým švihom sa vrchný neprilepený pás papiera uvoľnil a ozvala sa rana.

A takto to vyzeralo, keď sme spojili oba pokusy do jedného: