1. Odmerali sme si najvyššie ( 140 cm) a najnižšie (119 cm) dieťa z našej triedy.
2. Pomocou dvoch tenkých latiek sme si zhotovili dva jednoduché merače vzdialenosti v tvare písmena V. Zovretie jedného páru latiek bolo na šírku 140 cm a druhého na 119 cm.
3. Vyrazili sme na voľné rovné priestranstvo, kde nám vo výhľade nezacláňali žiadne domy ani stromy a začali sme s meraním. Aj keď vieme sčitovať a odčitovať iba do 6, mnohí z nás vedia počítať až do 100, a tak nemali s nanesením 100 násobnej výšky oboch detí žiadne problémy. Stačilo zobrať "merač", položiť ho oboma koncami na zem, opatrne otáčať a počítať.
4. Keď sme skončili a otočili sa, zistili sme, že na začiatok nášho merania takmer nedovidíme. Ešte že sme si ho označili palicou s červenou zástavkou. Pomocou takéhoto merania sme dostali dve vzdialenosti - jednu, ktorú by dokázalo prekonať najnižšie a druhú najvyššie dieťa z našej triedy, keby im narástli také silné nohy ako blche.
Až vtedy sme si naplno uvedomili, že zvieracia ríša ukrýva určite ešte veľa ďalších tajomstiev, ktoré môžeme na krúžku spolu objavovať.
Zdravím všechny skokany a skokanky a také zeměměřiče až ze západu České republiky. Musím říci, že váš nápad s měřením se mi opravdu hodně líbí. A zeměměřiči josu šikovní, že dokázali správně napočítat do 100.
OdpovedaťOdstrániťDíky za inspiraci a těším se na další spolupráci.
Hanka
Perfektní - také zdravím všechny šikuly, ať skáčí do dálky víc či méně.
OdpovedaťOdstrániťMoc pěkné!