Vrcholom každej súťaže je finále, ku ktorému dospela aj naša olympiáda. O tom, že je naozaj netradičná, svedčí aj to, že celý jej záver sa niesol v rozprávkovom duchu. A keďže finálové súťaže pozostávajú z viacerých kôl, nebolo možné toto veľkolepé ukončenie nášho olympijského snaženia stihnúť počas jediného krúžku. Preto sme sa rozhodli, že plánovanú akciu spojíme aj s opekačkou a spaním v triede. Nápad sa stretol s obrovskou radosťou a nemalými prípravami. Každý účastník si totiž musel okrem klasickej športovej výbavy zabezpečiť aj spacák, malý vankúšik a deku. Pochopiteľne, nemohla chýbať ani obľúbená hračka.
Po vyhliadnutí najpohodlnejšej žinenky v triede a následnom „ubytovaní“ sme sa vybrali na Lašteky.
Tam na nás čakali rôzne rozprávkové disciplíny:
Tam na nás čakali rôzne rozprávkové disciplíny:
- vybrali sme sa s DLHÝM do sveta na skusy (chôdza na chodúľoch)
- hľadali sme ŠIROKÉHO medzi deťmi ( súťaž o najviac naobliekané dieťa)
- zahrali sme sa na BYSTROZRAKÉHO (chôdza so zaviazanými očami, hmatom sa dostať do cieľa pomocou natiahnutého špagátu)
- odkliali sme 12 ZHAVRANENÝCH BRATOV (hľadanie písmen tvoriacich zaklínadlo na dvanástich stanovištiach)
- budili sme ŠÍPKOVÚ RUŽENKU ( hádanie hádaniek)
- hľadali sme stratené perly ZAKLIATEJ PRINCEZNEJ (získanie čo najväčšieho počtu koráliek roztrúsených vo vysokej tráve)
Nečudo, že po takýchto namáhavých disciplínach sme potrebovali doplniť „pohonné hmoty“. Našťastie, opečenie špekačky či slaninky netrvá veľmi dlho, takže sme sa už o chvíľu mohli v plnej sile vrátiť späť do školy.
Tam na nás čakal ešte JEŽIBABÍ TANEC, diskotéka a nočná hra. Tá bola zároveň aj skúškou odvahy. Úlohou prihlásených odvážlivcov bolo prejsť začarovaným lesom a priniesť od TROCH ČARODEJNÍC živú vodu. Aj keď sme boli vyzbrojení baterkami, nikomu z nás nebolo veru do smiechu. Školské chodby, ktoré sú cez deň plné detského kriku a smiechu boli v nočnom tichu poriadne strašidelné. Ešte dobre, že sme nemuseli chodiť po jednom. Nakoniec sme to ale všetci v zdraví prežili.
Po povinnej hygiene sme si ešte pred spaním pozreli rozprávku NA VLÁSKU na interaktívnej tabuli. Hoci sme sa zastrájali, že budeme buntošiť až do rána, zaspali sme krátko po zalezení do spacákov.
Spokojné odfukovanie sa ozývalo triedou "až" do 5,35 hod., kedy sa zobudili prvé ranné vtáčatká. Nasledovalo umývanie, upratovanie, slávnostné vyhodnotenie a rozdávanie medailí.
Keď sme o ôsmej odchádzali so svojimi rodičmi domov, bolo nám ľúto, že sa naša netradičná olympiáda už skončila. Potom sme si ale uvedomili, že oproti ostatným účastníkom olympijských hier máme jednu veľkú výhodu. Sme si istí, že na ďalšie meranie síl nebudeme musieť čakať dlhé 4 roky ako oni. My si totiž môžeme takto zasúťažiť každý deň.
