ZIMNÁ OLYMPIÁDA

Zimné olympijské hry sú hrami v športoch, ktoré sa pestujú na snehu alebo ľade. Prvé ZOH sa konali v roku 1924, posledné v kanadskom meste Vancouver pred dvoma rokmi. Najbližšie si športovci zmerajú svoje sily až v roku 2014 v ruskom meste Soči. A keďže dovtedy je ešte ďaleko, zorganizovali sme si menšie olympijské hry už teraz. Nakoľko sme pre nedostatok snehu nemohli súťažiť v tradičných disciplínach, ako sú sánkovanie a bobovanie, vymysleli sme si vlastné súťaže. I keď na zimnej olympiáde nikdy neboli a asi ani nebudú, skvele sme sa pri nich zabavili:

PSIE ZÁPRAHY

HOD SNEHOVOU GUĽOU NA CIEĽ

 

ZIMNÝ PÄŤBOJ

Každý športovec, ktorému sa podarilo prebojovať až na olympiádu, strávil hodiny tréningom. Aby sme aj my uspeli v jednotlivých olympijských disciplínach, cvičili sme si svoju silu a vytrvalosť na piatich stanovištiach. A keďže sa hovorí "ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku", tréning  v telocvični sme poňali naozaj poctivo. Nakoľko sme nechceli zaostávať ani v jednom zo športových odvetví, trénovali sme z každého rožku trošku:
1. SKOKY Z MOSTÍKA -  výskoky na švédsku debnu za pomoci odrazového mostíka, po každom úspešnom pokuse zvyšovanie debny (obrátená disciplína)
2. ĽADOVÝ HOKEJ - streľba na bránku florbalovou hokejkou a loptičkou
3. ZJAZD NA LYŽIACH - chôdza po dvoch papieroch predstavujúcich lyže
4. BIATLON - beh okolo telocvične na "lyžiach", ľah na zem, hod na cieľ
5. KRASOKORČUĽOVANIE - súťažiaci predvádzali na hudbu voľnú jazdu v "krasokorčuľovaní"
Už sa tešíme, kedy nám napadne viac snehu, aby sme si mohli zasúťažiť aj vonku.

AJ VECI SKÁČU

Dnes sme sa na krúžku dozvedeli,  že aj neživé veci dokážu skákať bez toho, aby sme sa ich dotkli. Zo začiatku sa nám to zdalo ako nemožné, ale potom  sme sa presvedčili, že sú to úplne jednoduché a pochopiteľné javy,  ktoré si každý môže poľahky overiť aj doma.

Prvý pokus sme nazvali SKÁKAJÚCI BALÓNIK. Použili sme pri ňom sklenenú fľašu, suché kvasnice, misku, cukor, pohár, balón, čajovú lyžičku,  polievkovú lyžicu a teplú vodu. V pohári sme zmiešali 2 čajové lyžičky kvasníc s 2 polievkovými lyžicami teplej vody. Potom sme do tejto zmesi primiešali čajovú lyžičku cukru a všetko sme preliali do sklenenej fľaše. Cez jej hrdlo sme prevliekli balónik a fľašu sme postavili na 15 min. do misky s teplou vodou. Onedlho sa fľaša naplnila bublinami  a balón sa začal nafukovať. Keď bol plný, z fľaše vyskočil.

Aj na druhý pokus, nazvaný SKÁKAJÚCI KOROK, sme potrebovali sklenenú fľašu, tentokrát však s korkovou zátkou, sódou bikarbónou, octom, lyžicou a vodou. Do prázdnej fľaše sme vsypali 2 lyžice sódy bikarbóny a zaliali 2 lyžicami octu. Uzatvorili sme ju korkom (nie však príliš silno), ktorý sme predtým navlhčili vodou. Zmes, ktorú sme zamiešali, začala veľmi rýchlo syčať a bublať. O malú chvíľu spôsobila, že korok vyskočil z fľaše.

Na posledný pokus, SKÁKAJÚCA MINCA, nám stačila iba sklenená fľaša a kovová minca. Navlhčili sme kovovú mincu vodou a položili ju na vrch fľaše tak, aby zakrývala celé hrdlo. Nejaký čas sme držali fľašu v oboch rukách. Onedlho zohriaty vzduch vo fľaši spôsobil, že minca na hrdle poskočila.

Keď budeme starší, budeme sa na predmete, ktorý sa volá fyzika , učiť, čo spôsobuje, že sa niekedy neživé veci dajú do pohybu aj bez nášho pričinenia. A možno práve takto vznikajú kúzla, ktorými nás ohurujú kúzelníci v televízii.